Natália Uhlárová

 

Návšteva Srbska alebo...

Návšteva Srbska.. alebo.. účinkovanie v česko - slovenskom filme z 90-tych rokov... Krajina spomalená, zaostalá, jednoduchá...

Ako každý rok, tak aj tento boli žiaci nášho gymnázia na výmenný pobyt v Srbsku.. Nie že by som túžila vidieť Srbsko, ale bola to výborná zámienka nato, aby som nemusela ísť do školy, takže som bola aj ja. Prvé dojmy z môjho 4-dňového domova boli hrozné. Keď sme prekročili maďarsko - srbské hranice, ocitli sme sa v inom svete. V svete  primitívne spomalenom, zaostalom a jednoduchom. Na každom dvore boli sliepky, ovce, traktory..

Po uliciach chodili prevažne bicykle alebo autá typu lada, yugo. Mala som pocit ako keby som bola v nejakom československom filme. Presne v takom, na ktorom mi rodičia radi ukazovali, aká bola doba, keď boli mladí.
Cieľom našej cesty bol Báčsky Petrovec, dedina, ktorá má viac ako 8000 slovenských obyvateľov. Áno, slovenských. Majú dokonca aj slovenské gymnázium Jána Kollára, v ktorom sa učia všetko po slovensky. Ľudia tam na nás pozerali ako na nejakých mimozemšťanov. Keď sme sa na ulici rozprávali čistou slovenčinou bez ich ruského prízvuku, pristavovali nás, podávali nám ruky a básnili o tom, ako je na Slovensku dobre a ako veľmi by chceli ísť na Slovensko. Rodina Sýkorovcov, v ktorej som bývala, bola veľmi milá. Stále mali návštevu (susedov a spol.), s ktorými popíjali v kuchyni domáce. Keď sa fľaša vypila, išli na návštevu zasa oni k susedom.
Pojem susedia tu však neopisuje ľudí z vedľajšieho domu! Pre Petrovčanov sú susedmi aj ľudia, ktorí bývajú desať domov od nich. Sýkorovci a aj ostatné rodiny, sú jednoduchí avšak temperamentní ľudia. Rôznych, hlavne finančných, problémov a starostí majú toľko, že slovenský Slovák by z toho už dávno infarktoval, no nezaťažujú sa nimi. Sú radi, že žijú svoj často neľahký život a tešia sa z každej maličkosti, ktorú im život prinesie. Neriešia, čo bude, užívajú si život plnými dúškami..

 Srbskí Slováci a tiež aj samotní Srbi sú veľmi štedrí. Dali by vám aj to posledné, čo majú. Vráťme sa však k nášmu srbskému diskopríbehu.. Totalitné ceny, ktoré v Srbsku majú nám neuveriteľne vyhovovali. Veď, kde môžete dnes kúpiť veľké malborky za 45sk, liter najdrahšej vodky, ktorú majú v miestnom obchode za našich 90sk? Značkové oblečenie bolo pre ľudí z Petrovca asi také vzácne ako u nás, keď sa naň stáli rady v Tuzexe.. Všetko je tu také, aké bolo u nás pred 15timi rokmi.

No, keď sme prišli do Belehradu, hlavného mesta, zasa sme sa ocitli v inom svete... Budovy poznačené nedávnou vojnou, tisíce ľudí oblečených do najdrahších svetových značiek, množstvo nákupných centier, drahých reštaurácií.. Všetko sa až príliš podobá na Rusko. V dedinách a malých mestách ľudia  prežívajú zo dňa na deň zatiaľ čo hlavné mesto je mestom drahým, mestom luxusu, mestom miestnych milionárov...

Dni strávené v Srbsku boli síce jednoduché, ale krásne. Určite sa do Petrovca ešte vrátim. Občas je dobré na pár dní sa vytratiť z tohto uponáhľaného sveta plného stresu niekde, kde ľudia stres nepoznajú...